7. Dominika Šímová: My place in the world is behind the closed eyes

Priestorová inštalácia autorky Dominiky Šímovej sa zaoberá problematikou ľudskej individuality, psychológie jednotlivca a subjektívnosťou percepcie sveta. Vychádza z konceptu „inscendencie“, psychologického ponorenia sa do vlastného vnútra a hľadania mentálneho útočiska pred rušivými vplyvmi vonkajšej reality.

V kontexte festivalu Nocturno 2026 a jeho tohtoročnej témy „Radosť“ sa prezentované dielo stáva hlbokou úvahou o pôvode tohto fenoménu. Radosť tu nie je interpretovaná ako povrchný únik z reality, ale ako tichá vnútorná sila, vedomý postoj a návrat k primárnej čistote prežívania okamihov.

Centrálnym motívom inštalácie je pasívna skulptúra sediaceho dieťaťa odliata z polyesterovej živice. Voľba detskej figúry zosobňuje čistotu vnímania, kedy človek ešte dokáže nachádzať radosť v banálnych detailoch, objavovať svet nezanesenými očami a pretvárať realitu cez intenzívny filter vlastného vnútra.

Prostredie okolo sochy aktivuje imateriálna technologická zložka založená na efekte vody a svetla. Systém ostrekovania vytvára v presne definovanom uhle svetla jemnú hmlovinu z drobných vodných kvapiek. Tie okolo figúry generujú ilúziu mihotavého, zhmotneného svetla, ktoré vizualizuje prchavosť spomienok a radostných chvíľ. Voda v inštalácii zároveň nesie hlbší význam, ktorý v intenciách jungovskej psychológie odkazuje na nevedomú psychickú energiu. Výsledné dielo pôsobí ako zhmotnená metafora vnútornej krajiny, ktorá v nočnom kontexte verejného priestoru podnecuje diváka k introspekcii a k hľadaniu zdrojov vlastnej vnútornej rovnováhy.